Preskočiť na obsah

Maniok jedlý

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Manihot esculenta)
Maniok jedlý
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Manihot esculenta
Crantz
Synonymá
kasava, tapioka
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Maniok jedlý[1][2] (iné názvy: kasava[2], tapioka[2], lat. Manihot esculenta) je tropický ker z čeľade mliečnikovité (Euphorbiaceae).

Pôvodom je z Južnej Ameriky a vo veľkom sa pestuje v Afrike a Ázii. Začala sa domestikovať už pred 10 tisíc rokmi.[3] Je to trváci drevnatý krík. Rastie do výšky 1 až 3 metrov. Má tmavozelené dlhé dlaňovité listy. Veľké hľuzy slúžia ako zásobníky škrobov.[4] Kvety sú malé umiestnené v metline, zvonkovité, žltej až ružovej farby.[3]

Existuje veľké množstvo variet od sladkých až po veľmi horké. Nie je náročný na pestovanie, toleruje sucho aj nekvalitnú pôdu. Vzhľadom na produkciu sacharidov ide o veľmi výnosnú plodinu. Vyrába sa z nej aj alkoholický nápoj čiča[4], múka a biopalivo.[3]

Býva základným jedlom chudobného obyvateľstva. Pestuje sa hlavne pre svoje veľké mäsité pretiahnuté hľuzy. Jedlé sú aj listy. Zo škrobu sa vyrába glukóza. Hľuzy aj listy sú v surovom stave jedovaté, obsahujú kyanoglukozidy. Drvením, varením alebo sušením na slnku sa obsah kyanidu vytratí.[5] Listy sa používajú v ľudovom liečiteľstve pri liečení ekzémov, bolesti hlavy, hnačky, dyzentérie alebo cukrovky.[6] Hľuzy sú dobrým zdrojom betakaroténu[5], vápnika, fosforu a vitamínu C majú nízky obsah bielkovín a tuku a vysoký obsah sacharidov (30 %). Listy majú, na rozdiel od hľúz, vyšší podiel bielkovín (20 %).[4]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ČERVENKA, Martin, et al. Slovenské botanické názvoslovie : rastlinná výroba. 1. vyd. Bratislava : Príroda, 1986. 517 s. S. 307.
  2. a b c maniok. In: Slovník súčasného slovenského jazyka M – N
  3. a b c BLANCKE, Rolf. Tropical Fruits and Other Edible Plants of the World (An Illustrated Guide). [s.l.] : Comstock Publishing Associates, a division of Cornell University Press, 2016. 339 s. ISBN 978-0-8014-5417-2. S. 265.
  4. a b c KATZ, Solomon H.; WEAVER, William Woys. Encyclopedia of Food and Culture. [s.l.] : Charles Scribner's Sons, 2003. 614 s. ISBN 978-0-684-80566-5. S. 328 – 329.
  5. a b C.P. Khare. Indian Medicinal Plants (An Illustrated Dictionary). [s.l.] : Springer Science & Business Media, 2008. 900 s. ISBN 978-0-387-70637-5. S. 397.
  6. QUATTROCCHI, Umberto. CRC World Dictionary of Medicinal and Poisonous Plants (Common Names, Scientific Names, Eponyms, Synonyms, and Etymology (5 Volume Set)). [s.l.] : CRC Press, 2012. 3960 s. ISBN 978-1-4200-8044-5. S. 2411. (po anglicky)

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]